Pre začiatok len dve malé spresnenia. Zámerne nehovorím len o prezidentských voľbách, pretože, hoci tieto sa mimo USA tešia najväčšiemu záujmu, súbežne sa volia poslanci do Kongresu i senátori. Okrem nich sa v niektorých štátoch volí aj v referendách súvisiacich iba s konkrétnym štátom. Hovoriť o začiatku volieb je tiež nepresné, keďže utorok je skôr ich vyvrcholením. Takzvané early voting prebiehalo vo viac ako troch desiatkach štátov a v rámci neho odvolilo približne 31 miliónov voličov.
Väčšina médií vo svojich článkoch stručne popisuje spôsob voľby prezidenta, preto ho vysvetlím len veľmi stručne. Hoci voliči v jednotlivých štátoch vyberajú jednotlivých kandidátov, nejde o väčšinové hlasovanie, ako ho poznáme. Každý štát má určitý počet voliteľov, ktorí v konečnom dôsledku volia (spravidla jednohlasne) prezidenta za daný štát. Úplne zjednodušene: „víťaz berie všetko“. Ak teda vo Virginii Obama vyhrá o jediný hlas, všetkých 13 voliteľov pôjde Obamovi. Počet voliteľov síce závisí od veľkosti štátu, avšak nie je priamo úmerný počtu obyvateľov. Napríklad, trojmilionová Iowa má 6 voliteľov, šesťmilionový Maryland ich má 10. Týmto systémom chceli Otcovia zakladatelia zabrániť nevyhnutnému následku väčšinového hlasovania. Ak by išlo len o hlasy voličov, a nie o získavanie voliteľov, kandidáti by takmer všetku energiu venovali veľkým mestám a aglomeráciám. Za súčasného stavu je ich kampaň viac priestorovo rozptýlená, no i tak si viac pozornosti kandidátov užívajú niektoré konkrétne štáty. Nejde síce o najľudnatejšie, ale o tie najmenej rozhodné. Takzvané swing states (voliace raz tak, raz onak) rozhodujú voľby. Kým veľké množstvo štátov má ešte pred voľbami viac alebo menej jasného víťaza, tieto štáty môžu získať obaja kandidáti a preto bývajú označované tiež ako toss up states. Zjednodušene povedané, kto si k svojim stabilným pridá viac toss up states, ten má vyhraté. Tento rok je v hre asi 10-11 štátov. Na ne sa v posledných dňoch kampane upínal záujem kandidátov a médií. Ja im taktiež venujem maximálnu pozornosť, pretože kto vie predpovedať, ktorý štát sa prikloní ktorému kandidátovi, ten pozná nového/staronového prezidenta.
Obama a Romney sa usilujú získať čo najviac voliteľov z celkového počtu 538. Jednoduchá matematika teda prezrádza, že na štyri roky v Bielom dome je treba aspoň 270 hlasov voliteľov. Určitá skupina voliteľov je takmer istá alebo pravdepodobná pre oboch kandidátov. V prípade Obamu je počet pravdepodobných a k nemu sa prikláňajúcich voliteľov 201. Romney ich má 191. V hre je teda 146 hlasov voliteľov z 11 štátov:
Colorado (9), Florida (29), Iowa (6), Michigan (16), Nevada (6), New Hampshire (4), North Carolina (15), Ohio (18), Pennsylvania (20), Virginia (13) a Wisconsin (10).
Ak chce vo svojom úrade pokračovať súčasný prezident, bude potrebovať 69 hlasov. Aby ho mohol vystriedať vyzývateľ, k jeho pravdepodobným voliteľom bude musieť dnes pribudnúť 79 z nerozhodnutých štátov. Napriek očakávaniam veľmi tesných volieb sa vo všeobecnosti predpokladá víťazstvo Obamu. Aspoň pokiaľ ide o predpovede väčšinových médií. Ja si však myslím, že Mitt Romney má celkom dobrú šancu. Posledné dni som analyzoval možné scenáre a do úvahy som bral nie len volebné prieskumy, ale aj iné skutočnosti, ako je tradícia konkrétneho štátu či intenzita kampane. Ako môže Romney poraziť Obamu?
Zo všetkých štátov označovaných ako toss up je najľudnatejšia FLORIDA, ktorá disponuje až 29 hlasmi voliteľov. Prieskumy favorizujú Romneyho, ale nie sú to percentá, ktoré sú pre mňa najpresvedčivejšie. Tento štát je známy svojou staršou populáciou. Súčasní americkí dôchodcovia nie sú ako slovenskí a nevolia húfne ľavicu. Je tomu skôr naopak a konzervatívnejší kandidáti si zvyknú získať ich sympatie. Dôkazom je stranícke obsadenie najvyšších pozícií štátu. Guvernér Scott je Republikán. Pomer Republikánov a Demokratov, ktorý Floridu reprezentujú v Kongrese je 19:6 v prospech Romneyho spolustraníkov. Senátor, ktorý obhajuje tieto voľby svoje kreslo, je Demokrat Bill Nelson. Druhým senátorom je Marco Rubio, rastúca hviezda s kubánskymi koreňmi a populárna osobnosť hnutia Tea Party bola do poslednej chvíle horúcim kandidátom na viceprezidenta po buku Mitta Romneyho. Ak sa pozrieme do minulosti, pred štyrmi rokmi tu Obama vyhral, no nie veľkým rozdielom. Osem rokov dozadu tu vyhral Republikán Bush a v roku 2000 tu k kontroverznom súboji porazil Ala Gorea doslova o pár hlasov tiež Bush. Florida má tiež kapacity na off-shore ťažbu ropy a Obama určite nie je ten, kto sa pod takého povolenie podpíše. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti očakávam, že 29 voliteľov z juhovýchodu Štátov pôjde k Romneymu. 191+29=220
Osobne neviem, prečo sa SEVERNÁ KAROLÍNA považuje za nerozhodnutý štát. Šanca, že tu teraz vyhrá Obama je asi taká, ako že Romney vyhrá v Oregone, ten sa však zaraďuje medzi leans Obama štáty. Je pravdou, že tu pred štyrmi rokmi súčasný prezident zvíťazil, ale bolo to len o desatiny percenta. Prezident Bush tu v oboch svojich voľbách vyhral obrovským, dvojciferným percentuálnym rozdielom (12.4%, resp. 12.8%). O víťazstve Romneyho som presvedčený a to bez ohľadu na stranícku vyrovnanosť v zástupcov štátu (guvernér, senátori, poslanci Kongresu). 220+15=235
Počas tejto kampane som viackrát počul z celonárodných médií, že kľúčovým štátom bude VIRGINIA. Tento štát momentálne považujem za svoj domov a mal som obrovské šťastie tu sledovať kampaň. Zúčastnil som sa na dvoch udalostiach, ktoré sú však veľmi odlišné. V sobotu som bol súčasťou menšieho zhromaždenia v mestečku Leesburg. Skupina dobrovoľníkov tu realizovala kampaň door to door a svoju podporu im prišiel vyjadriť aj Mark Levin – celoštátna rozhlasová hviezda s publikom presahujúcim desať miliónov poslucháčov. Tento konzervatívny ústavný právnik bol mimoriadnou atrakciou, hoci žije neďaleko a napriek chladnému počasiu aj on motivoval veľkú skupinu mladých dobrovoľníkov ku presviedčaniu svojich susedov. Druhou udalosťou bol míting deň pred voľbami na univerzitnej pôde vo Fairfaxe. Rečníkom tu bol veľmi populárny guvernér Virginie Bob McDonnell, kandidát na senátora George Allan a samozrejme Mitt Romney s manželkou. Ak si niekto predstaví míting ako na Slovensku, nemôže byť ďalej od reality. Išlo o akciu obrovského rozsahu. Do arény sa zmestilo asi 7,000-10,000 ľudí a dav rovnakej veľkosti stál disciplinovane v nekonečne dlhom rade pred Patriot Centrom v nádeji, že sa dostane dnu. Spôsob prejavu a organizácie nemá zmysel porovnávať. Romney i médiá si uvedomujú, aká kľúčová je Virginia s jej trinástimi hlasmi voliteľov. Nechcem prikladať dôraz subjektívnym pocitom, ale „hlad“ po zmene tu je cítiť a vidieť. Zaujímavosťou je, že len večer pred akciou bola zmenená lokalita. Pôvodná mala kapacitu 1,900 ľudí, ale pre mimoriadny záujem sa míting konal v primárne basketbalovej univerzitnej hale s kapacitou 10,000. Okrem toho však rastúci záujem ilustruje aj typický americký prejav preferencií – bumper stickers. Trávim množstvo času na cestách a z roku 2008 si pamätám, ako skoro každé auto malo nálepku Obama, Hope, Change a podobne. Dnes určite nie sú raritou, no nálepky Romney-Ryan majú značnú prevahu na okresných cestách severnej Virginie. Ak sa pozrieme na zastúpenie vo Washingtone, Republikáni tu majú navrch. Z 11 kongresmanov majú 8. Senátori sú však obaja z radov Demokratov. Guvernér, ako som spomínal, je populárny a úspešný Republikán a netreba zabúdať ani na charizmatického generálneho prokurátora Kena Cuccinelliho, tiež Republikána. Ak tu je niečo, čoho sa treba báť, tak je to susedstvo s Washingtonom DC. Mnoho obyvateľov Virginie je vládnych zamestnancov a jednoduchá logika hovorí, že nebudú voliť niekoho, kto chce menšiu vládu. Severná Virginia je však iná ako zvyšok a preto možno preváži názor vidieckeho voliča, nie voliča z predmestia. A ak by sme sa mali pozrieť niekoľko rokov späť, tak naposledy tu síce vyhral Obama o 6.3%, no predtým dvakrát Bush mladší o viac ako 8% a prekvapivo aj Bush starší porazil Clintona v roku 1992. Je možné, že vďaka severným okresom ako Loudoun a Fairfax získa Obama o niekoľko hlasov viac, ale nadšenie dáva najavo, že väčšiu šancu má jeho vyzývateľ. 235+13=248
Ak som trafil tieto tri štáty, k dispozícii je stále 89 hlasov voliteľov a z nich potrebuje Romney už iba 22!
Najkľúčovejší štát z ostávajúcich je OHIO. Aj tu naposledy vyhral Obama o 4.6%, ale nepopulárny G.W.Bush tu vyhral s prehľadom v roku 2000 i 2004. Redaktor SME v USA Vastilko označuje Ohio za štát, ktorý závisí na automobilkách, čo je bez diskusie pravda. Ak uveríme tomu, že automobilky Obama zachránil, časť voličov pôjde jemu. No tento štát je okrem iného bohatý na uhlie, ktoré je stále veľmi významným zdrojom elektrickej energie v Štátoch. Prezident Obama sa netají snahou utlmiť ťažbu. Ak nezodpovedným bailoutom, za ktorý zaplatia deti a vnúčatá Američanov, zachránil automobilový priemysel, tak robustnou reguláciou likviduje ťažobný priemysel, čo sa dotýka ľudí v Ohiu. Títo sa priklonia k Romneymu, ktorý sa snaží od začiatku kampane získať tento elektorát. Tento štát s osemnástimi voliteľmi má tiež prevahu Republikánov vo svojich najvyšších funkciách a vo Washingtone. Guvernér je rovnako, ako 13 z celkového počtu 18 poslancov v Kongrese, Republikán. Obe strany majú po jednom senátorovi. Tento štát je jeden zo strojcov prevratu z roku 2010, keď Republikáni prevalcovali Demokratov v Kongrese. Pred dvoma rokmi tu tiež vymenil guvernéra z Demokratickej strany Republikán John Kasich. Mimoriadne intenzívna kampaň, v Romneyho prípade i v deň volieb, dokazuje, že v tomto štáte ide o veľa. Bude to veľmi vyrovnané a je takmer nemožné predpovedať, preto ostáva hádať. A ja hádam, že skôr ako iný z ostatných štátov, bude to Ohio, ktoré padne nakoniec Romneymu. 248+18=266
Za týchto okolností potrebuje Romney jeden jediný štát, akokoľvek veľký. Tri štáty sa zdajú byť celkom reálne. Celkom reálne však neznamená isté, no som presvedčený, že jeden z trojice Colorado (9), Iowa (6) a Wisconsin (10) sa prikloní na stranu Mitta Romneyho.
COLORADO je doslova swing state a z môjho pohľadu je to lotéria o 9 hlasov. Tento štát obklopený viac republikánskymi štátmi, ale je svojský. Výsledky volieb v minulosti nenapovedajú nič jednoznačné, pretože aj tu vyhral Obama v roku 2008 a Bush obidva razy pred ním. Demokrat v čele štátu a tandem jeho spolustraníkov v Senáte znejú celkom presvedčivo, ale reštrikcie na ťažbu uhlia a uhlie spaľujúce elektrárne môžu takisto zavážiť.
IOWA, podobne ako Colorado, je premenlivý štát. Obe strany tu môžu vyhrať, ale žiadna výrazným rozdielom. Landslide z roku 2010, keď Republikáni obrali o množstvo pozícií Demokratov, zanechal svoje stopy aj v Iowe. Demokratického guvernéra i senátora vystriedali kandidáti zo súperiacej strany. Ak nesúhlasná nálada pretrvala, Romney má šancu získať 6 hlasov, ktoré môžu byť nakoniec rozdielové.
Ďalším štátom, kde Demokrati stratili pred dvoma rokmi guvernéra i senátora je WISCONSIN. Tento „mliečny štát“ si prešiel vojnou s odbormi a snahou odvolať guvernéra Scotta Walkera, no ten si vedel získať sympatie obyvateľov. Veľkou devízou však môže byť ešte jeden fakt – Mitt Romney si vybral za svojho viceprezidenta Paula Ryana a ten pochádza práve z Wisconsinu. Aj táto skutočnosť môže zohrať svoju roku a 10 hlasov voliteľov zo stredovýchodu sa tak môže ocitnúť v Romneyho zástupe.
Ak by Romney získal niektorý z ďalších štátov, bolo by to pre mňa veľké prekvapenie, ale nič dnes nie je vylúčené. Veľká snaha je nepochybne osloviť voličov v PENNSYLVANII, kde je v hre až 20 hlasov voliteľov. Tento štát je však ako tri štáty v jednom. Kým Philadelphia je baštou Demokratov, zvyšok západu je zmiešaný a stred a východ má prevahu Republikánov. S tým súvisí aj oceliarsky priemysel a zase pre Obamu nešťastná ťažba rúd a uhlia. Ak Romneyho tu môže utešovať, že guvernér, obaja senátori a 12 z 19 kongresmanov sú Republikáni, Obamu môže hriať u srdca história. Tá si pamätá víťazstvo Republikána v tomto štáte naposledy v roku 1988, keď tu vyhral Heorge W.H.Bush.
Poslednou veľkou rybou je MICHIGAN. Automobilový štát by priaznivci štátneho vlastníctva automobiliek určite bez debaty pridelili Obamovi, no jeho protikandidát pochádza práve z tohto štátu. Napriek tomu si nemyslím, že by tu mohol Romney získať pre seba 16 voliteľov.
Ostávajú dva menšie štáty. NEVADA je v dezolátnom stave. Nezamestnanosť je tu najväčšia spomedzi všetkých štátov a napriek tomu sa tu Demokratom darí. Harry Reid, predseda Senátu, má na tom asi nemalú zásluhu. Napriek stavu, ktorý už možno nazývať demenciou, mám pocit, že tento verný Obamov pobočník živý zo Senátu neodíde. Šesť hlasov z Vegas a okolitých púští určite získa Obama.
Napokon je tu Live free or die štát – NEW HAMPSHIRE. Nepochopím, ako štát s takým úžasným mottom na značkách môže vôbec uvažovať o voľbe Obamu. Ale keďže je to Nové Anglicko, čaká sa skôr podpora Demokratov. Romneyho nádeje možno živí skutočnosť, že pred dvoma rokmi tu Republikáni obsadili tri z troch pozícií vo Washingtone, ale napriek tomu pôjdu štyri hlasy voliteľov s najväčšou pravdepodobnosťou Obamovi.
Hoci Obama pred štyrmi rokmi sľuboval nadstanníckosť, Amerika je rozdelená ako dlho nebola. Hoci sľuboval zníženie dlhu, utratil viac ako všetci prezidenti od Washingtona po Clintona dokopy a dlh navýšil o 5 biliónov. Hoci sľuboval nezamestnanosť okolo piatich percent, takmer 8% ľudí je bez práce. Hoci pred štyrmi rokmi mal na mítingoch desaťtisíce ľudí, dnes sú to sotva tisíce. Hoci v roku 2008 bola výhra badateľná už z predčasného hlasovania, teraz je ďaleko menej významné. Hoci vzbudil obrovskú eufóriu, nadšenie a nádej, sklamal. Sklamal mňa a sklamal milióny Američanov.
Úpadok politiky mal za následok, že hoci je ekonomická situácia veľmi zlá, motívom kampane z jeho strany bola antikoncepcia. Ako jeho viceprezident Biden vyzval ženy: „Voľte tak, akoby na tom vaše pohlavné orgány záležali!“. Oslabujúcimi momentmi bol obrovský škandál z Benghází, ale tiež nezvládnutá prvá debata a zlatým klincom kampane bola výzva, aby voliči volili pre pomstu, kým Romney žiadal ľudí, aby volil z lásky ku krajine. Proti mizernému prezidentovi, ktorý nikdy netvoril pracovné miesta, stojí nie celkom presvedčivý kandidát, ktorý však v porovnaní s Obamom vyzerá takmer famózne, pretože viedol a tvoril. Je úspešným biznismenom, ktorý vedel vytvoriť pracovné miesta a to je presne to, čo Spojené Štáty dnes potrebujú. A hoci v republikánskych primárkach by som ho nedal ani do svojej prvej trojky, ak je to on, kto zastaví Obamovu „fundamentálnu premenu Ameriky“, zaslúži si, musí vyhrať!
Celkom na záver je tu zoznam niekoľkých pravdepodobných možností, ktoré by priniesli Romneyho víťazstvo (ak získa FL, NC a VA):
Pennsylvania+Colorado
Ohio+Iowa
Michigan+Iowa
Ohio+Wisconsin
Michigan+Wisconsin
Pennyslvania+Iowa
Pennsylvania+Wisconsin
Wisconsin+Colorado+Iowa
Ohio+Pennsylvania-Virginia
Ohio+Wisconsin+Colorado-Virginia
Pennsylvania+Colorado+Iowa-Virginia
