Government shutdown?

Autor: Martin Sáraz | 11.10.2013 o 21:41 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  130x

Odstávka vlády v USA? Rukojemnícka dráma, kde ide o život celému svetu? Možno podľa médií. Inak len znepríjemňovanie života ľudí, ako nástroj politického boja a absolutistické ambície prezidenta.

 

Momentálna politická situácia v USA je altuálnou témou aj v slovenskom spravodajstve. Žiaľ, v každom článku, s ktorým som sa doteraz na slovenskom webe stretol, sú viaceré klamstvá, polopravdy, neúplné informácie, alebo náznaky zaujatosti. Obraz, ktorý by mal človek o súčasnom "shutdowne", ak by týmto zdrojom veril, by bol nasledovný: „Tvrdohlaví a zadubení Republikániblokujú schválenie Obamovej zdravotníckej reformy a tým držia Američanov, ale aj celú svetovú akonomiku, ako rukojemníkov. Ich snaha zabrzdiť Obamacare nie len že spôsobila zatvorenie vládnych inštitúcií, ale ak čoskoro neustúpia, môže spôsobiť bankrot Spojených Štátov."
NEZMYSEL!
V prvom rade treba objasniť, čo to vlastne blokujú. Predmetným zákonom je viac ako 1,000-stranový Affordable Care Act, viac známy ako ObamaCare. Jeho cieľom je radikálna reforma zdravotníctva v USA, ktoré až do reformy fungovalo lepšie, ako v iných krajinách. Zdá sa však, že lepšie výsledky nehrajú roľu. Aspoň nie pre zástancov Obamacare a väčšinu sveta, s Európou na čele. Títo radšej kričia: „Ako je možné, že takáto superveľmoc má 50 miliónov nepojistených?!" Kto sú títo ľudia? „V roku 2006 Štatistický úrad informoval, že 46.6 milióna ľudí nemá zdravotné pojistenie. Asi 9.5 milióna z nich neboli Americkí občania. Ďalších 17 miliónov žilo v domácnosti s príjmom presahujúcim $50,000 ročne, takže by si mohli dovoliť kúpu pojistky. 18 miliónov z týchto nepojistených bolo vo veku medzi 18 a 34, väčšina z nich v dobrom zdravotnom stave, bez potreby zdravotnej starostlivosti, respektíve ľudia, ktorí si zámerne nezaplatili pojistenie. Navyše, iba 30% ne-dôchodcovskej populácie, ktorí boli v danom roku nepojistení, ostalo bez pojistky viac ako 12 mesiacov. Takmer 50% znovu nadobudo zdravotné pojistenie do štyroch mesiacov." (Mark Levin: Liberty and Tyranny, 2009, s.53).
„Ako je postarané o tých najzraniteľnejších?", spýtal by sa pomerov neznalý kritik. „To majú chudobní a starí zomierať na uliciach len preto, že si nemôžu dovoliť zdravotné pojistenie?" Už v roku 1965 spustil prezident Lyndon B. Johnson dva masívne federálne programy - MediCare a MedicAid. Ten prvý kryje starých a zdravotne postihnutých. Druhý program poskytuje pojistenie tým, ktorí si ho podľa určitých parametrov nemôžu dovoliť. MediCare zastrešuje asi 40 miliónov dôchodcov a približne 8 miliónov ľudí s nejakým zdravotným znevýhodnením. MedicAid využíva zhruba 49 miliónov ľudí. Čo je to však za parametre, podľa ktorých až pätina občanov tejto bohatej krajiny spadá pod hranicu chudoby?! Mimochodom, ak aj človek v USA nemá zdravotné pojistenie, urgentná pomoc mu nie je odopretá.
Pred reformou poslytovali zamestnávatelia často veľmi komplexné pojistné programy, nie len ich zamestnancom, ale aj ich rodinám. To už je skôr minulosť. Ostatní ľudia mali možnosť vyberať si z pomerne lacných pojistných programov od súkromných pojisťovní, bez štátneho diktátu.


Venovať sa obsahu vyše tisícstranového komplikovaného zákona, ktorý nemali šancu pred schválením prečítať ani kongresmani, sa takto v krátkosti nedá. Zákon je už aj tak schválený a pred rokom ho prekvapivo odobril aj Najvyšší súd. Otcovia zakladatelia však dali možnosť zvrátiť aj takéto fundamentálne zmeny. Kongres disponuje „právom peňaženky". Zjednodušene, poslanci nemusia pre niektoré programy schváliť financie. Presne to sa deje práve teraz. Niektoré činnosti vlády sú teraz pozastavené. Je to preto, lebo nie je schválený rozpočet a dátum, do ktorého má vláda narozpočtované financie, sa blíži. Republikáni, ktorí majú v Snemovni reprezentantov väčšinu, takto využívajú poslednú možnosť, ako implementáciu tohto zásadného zásahu do amerického zdravotníctve oddialiť. Áno, oddialiť! Ich návrch rozpočtu financuje všetko okrem ObamaCare. No ich podmienkou dohody je okrem menších zmien odloženie účinnosti tohto kontroverzného zákona o jeden rok. Napriek tomu sa Obama vyjadril, že neustúpi. Podobne Reid, Pelosi a iní čelní predstavitelia Demokratov, ktorí nechcú kompromis, ale len presadenie svojho. Kto teda vydiera? Naozaj je to také jednoznačné?
Často počuť argument, že Obama bol znovuzvolený a tým krajina podporila smer, ktorý nastolil v prvom období. Málokto ale poznamená, že stratil milióny voličov a že jeho protikandidát bol všetko možné, len nie líder, ktorý by zmobilizoval konzervatívcov. Veď sám Romney v štáte Massachusets aplikoval reformu podobnú ObamaCare! Čo je však dôležitejšie, republikánska väčšina v snemovni bola taktiež slobodne zvolená a reprezentuje záujmy ľudí z jednotilvých amerických štátov. Takže Obama má mandát, ale Kongres nie?
Popravde, je prekvapivé, že Republikáni držia líniu a ešte sa nezohli pred Obamom. Nakoľko táto strana veľmi postráda lídra, predovšetkým v Snemovni, dá sa čakať, že čoskoro povolia. Pritom sa nedá povedať, že mienka v USA by bola vyslovene proti nim. Prieskumy ukazujú, že hoci voliči prikladajú viac vinu za obmedzenie vládnych inštitúcií Republikánom, ich demokratickí kolegovia z Kongresu sú hneď za nimi.


Dokola sa opakuje slovo „shutdown". No funkcie vlády nie sú zastavené. Len sú v niektorých oblastiach obmedzené. Rozpočtový úrad kongresu (CBO) tvrdí, že až 83% funkcií vlády pokračuje naďalej normálne. Veď to je viac, ako cez víkendy a mimo úradných hodín! Preto sa asi viac hodí slovo slimdown.
Mandatórne výdavky bežia bez ohľadu na schválenie rozpočtu a zastavené funkcie sú iba tie, ktoré nie sú označené ako nevyhnutné. Preto iba non-essential zamestnanci boli poslaní domov. No až bude po všetkom, peniaze, ktoré stratili, dostanú späť. A to bez práce. Človeka pri tomto napadne myšlienka, prečo sú niektorí ľudia a služby platení z daní, ak nie sú nevyhnutní? Súkromný sektor by nezvládol napríklad stážiť národné parky?
Najhoršie na tejto situácii je, ako sa Obama snaží, aby ľudia pocítili čo najviac komplikácií a vinili za to Republikánov. Je to práve prezident, kto môže jedným podpisom umožniť financovanie čohokoľvek a tak zmeniť status z non-essential na essential. No aj tak si dáva záležať, aby spôsobil čo najviac nepríjemností. Médiá povedia, že kvôli shutdownu sú zatvorené parky. Nepovedia však, že park rangers, ktorí v týchto parkoch normálne pracujú, nie sú poslaní domov, ale strážia, aby to parkov nikto nechodil. Podobne je to napríklad s mnohými múzeami a menšími parkmi. Pracujú v nich z veľkej časti najmä dobrovolníci, ktorí vládu nič nestoja. Aj tak im však bolo prikázané ostať doma. A aby toho nebolo málo, zatvorené pre verejnosť sú aj pamätníky na otvorenej ploche, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov. Len teraz počas shutdownu pred ne boli poslané hliadky, aby sa k nim nikto nedostal. Vláda robí naprotiveň kde len môže. Významná historická pamiatka Mt.Vernon je síce v súkromných rukách, avšak plocha s parkoviskom pre návštevníkov patrí vláde. Tak ju aspoň zatarasili betónovými bariérami, veď je shutdown... A ukázali slovenské médiá, ako boli veteráni z Vietnamskej vojny, ktorí prišli vzdať hold padlým k pamätníku v New Yorku, zatknutí a odvlečení na policajnú stanicu? Súdnemu človeku z toho príde zle. Vrcholom je, že rodiny vojakov, ktorí zahynuli v Afganistane teto týždeň, nedostanú od vlády žiadne benefity, ako by tomu bolo normálne. Shutdown! Pokračovať by sa dalo donekonečna. Kongres má k dispozícii luxusné relaxačné centrum s bazénom a fitness centrom. Kto by si myslel, že aj toto bude zatvorené, by sa veľmi mýlil. Toto je essential!

Je ťažké nájsť trocha pravdy medzi toľkými lžami, no dá sa to. Hoci médiá tvrdia, že stabilita sveta je rukojemníkom Republikánov, nemusí to byť celkom tak. Beztvará šeď, ktorou je dnešná Republikánska strana, v sebe našla štipku zásadovosti a chce sa postaviť ničomu, čo krajine skutočne ublíži. Majú však proti sebe autoritárskeho prezidenta, ktorého nič nezastaví pri presadzovaní svojej ideológie. Je jasné, že Republikáni by sa už dávno podriadili, nebyť konzervatívnych lídrov z hnutia Tea Party, ako sú senátori Ted Cruz a Mike Lee. Napriek ich mladej dravosti majú len malé nádeje niečo dosiahnuť proti Demokraticko-mediálnej mašinérii. Preto nech už tento boj dopadne akokoľvek, je jasné, kto bude pre médiá víťazom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?